Zvedavec

Akosi mi dosiaľ nedochádzalo, že bezomovec nie je človek bez prístrešia a ani bez domu - ale je to človek - bez domova. Zrazu mi pripadá všeličo jasnejšie.

...Mohla by som vnímať bolesť tuláka, bolesť matky, čo stratila svoje dieťa, bolesť človeka, čo nemá dosť sebavedomia, čo stratil prácu, čo zlyhal, čo sa prepadá pod zem od hanby, ..., a tých bolestí je tak veľa ... keby mne samej všetko len vychádzalo?

Z ich existencie ani pri povrchom kontakte nie je ťažké „prečítať“, kto sú, ako žijú. Čím sa to osud vryje do ich pohybov – do čoho vlastne – do pohybov, gest, do očí, do postavy, do oblečenia, čo ich to na prvý pohľad prezrádza?

A potom – zrakom som zavadila o postavu chlapa. Čo sedel na betóne, opretý o múr domu. * * * Rada by som ... nevedela som, ani to, čo by som rada ... Ale to, čo som videla, sa mi nepáčilo – vnímala som esenciu utrpenia. Jedno z možných prevedení. ...